Sulíkova energetická zrada - Slovensko zadný dvor nemeckej energetiky?

Autor: Jozef Legény | 11.8.2020 o 2:11 | (upravené 11.8.2020 o 2:55) Karma článku: 2,33 | Prečítané:  333x

Podľa môjho názoru pán Sulík od začiatku tejto koalície tuší, že týmto volebným obdobím končí on i SaS v politike a tak si chystá po vzore bývalého kancelára Schrödera teplé miesto v dozornej rade nejakého nemeckého koncernu.

E.ON mohol sľúbiť aj dve miliardy investícií - veď aj tak sa na to poskladajú Slováci v účtoch za elektrinu.

Pán Sulík sa na tlačovej besede o  zašantročení predkupného práva na VSE Holding a.s. (Východoslovenská energetika) vytešoval zo sľúbených investícií v priebehu niekoľkých rokov vo výške jednej miliardy EUR. Ak by len trochu rozumel tomu, čo podpisoval, a expert pre energetiku SaS a teraz štátny tajomník sa aspoň trochu zamyslel, prečo niekto tak kľudne položil na stôl miliardu EUR a ešte priloží polmiliardový bonus na spolufinancovanie projektov z fondov EÚ, tak by si mal uvedomiť, že všetky tieto sľúbené investície do prenosových sústav sú súčasťou oprávnených nákladov do ceny za distribúciu elektrickej energie a teda sa na ne vo faktúrach za elektrickú energiu poskladajú všetci slovenskí zákazníci. Vzhľadom na štruktúru E.ON, jeho zmluvnú previazanosť s inými nemeckými výrobcami a uzavretými globálnymi zmluvami sa dá predpokladať, že najmenej 70% z tejto sumy nakoniec skončí v nemeckom hospodárstve cestou dodávok materiálov a služieb pre VSE Holding a ZSE. Na slovenských podnikateľov a živnostníkov tak zostane nanajvýš visenie na stožiaroch pri montážnych prácach alebo kopanie kanálov pre vedenia s rizikom, že natrafia na zle zakreslené  alebo nezakreslené plynové a iné potrubia a vedenia a miesto zárobku budú mať na krku kriminálku (viď výbuch v Prešove). Len pre zaujímavosť, pán Sulík je presne taký geniálny zástanca občanov -spotrebiteľov ako starostovia a primátori v roku 2005-2006, ktorí keď sa predávala Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť a.s. a Podtatranská vodárenská prevádzková spoločnosť a.s. určili ako hlavné kritériá výšku nájmu za infraštruktúru (čím vyšší nájom pre obce, vlastníkov infraštruktúry) a investície, teda vlastne hľadali dodávateľa s najvyššou cenou vody, lebo nájomné aj investície cestou odpisov sú oprávnené náklady, ktoré sa priamo premietajú do ceny vodného a stočného.To isté platí aj o vzťahu poplatkov za distribúciu elektrickej energie a investíciách.

Ak teda mám byť konštruktívny a navrhnúť, ako to malo byť, tak ten prísľub o investíciách mal byť predovšetkým prísľubom o využití miestnych podnikov a výrobcov pri rozvoji a obnove rozvodných sietí na Slovensku (offset). Ďalej miesto výšky investícií mal byť daný prísľub, že prenosová sieť bude rozvíjaná a udržiavaná udržateľným spôsobom, teda nebude vznikať investičný dlh ale súčasne investície budú primerané. Ročné tempo obnovy sietí by teda malo zodpovedať dobe životnosti jednotlivých prvkov.

Údaje o rozsahu prenosových sietí sa mi nepodarilo zohnať, ale pre predstavu uvediem príklad z plynárenstva ako taký dlh vzniká. Ak má plynárenská nízkotlaká a strednotlaká sieť na Slovensku 27 000 km a ročne sa v posledných rokoch zrekonštruovalo maximálne do 120 km tak v tomto roku bol cyklus obnovy siete 225 rokov, pritom oceľové potrubie má životnosť cca 35 rokov a polyetylénové cca 80 rokov. Teda je jasné, že tu je problém s investičným dlhom a ak sa takto bude pokračovať je riziko vzniku potreby okamžitej masívnej investície napríklad pod tlakom zvýšenej frekvencie rozsiahlych porúch - ja osobne tento už dneska exitujúci dlh odhadujem na niekoľko stoviek miliónov EUR. 

Ak VSD v posledných 3 rokoch investovala  ročne cca 44,5 mil. EUR, a ZSD 80 plus/mínus 2 mil. EUR ( Pozn.: v po sebe nasledujúcicj výročných správach a dokonca v samotných výročných správach ZSD sú pre tento údaj rôzne mierne odlišné cifry)  znamená navýšenie investícií na cca 200 mil. EUR ročne, teda navýšenie o 66%  priznanie potreby znížiť investičný dlh? (v diskusiách sa často zamieňa VSE Holding a.s. s VSD a.s. a ZSE a.s. so ZSD a.s. Aj ja hovorím v prvom rade o distribučných spoločnostiach, pretože tieto 100% dcérske spoločnosti pôvodne privatizovaných matiek VSE a ZSE - štátnych podnikov  z pohľadu majetku a investícií tvoria väčšinu konsolodovaných položiek  majetku a investícií ZSE a VSE Holding. Mimochodom, nebolo by od veci vyčistiť i vzťahy v tomto priestore, lebo ich súčasné členenie do strapca dcérskych spoločností rozhodne neprispieva ku konkurenčnému prostrediu a vytvára podmienk pre tvorivé účtovníctvo). Hypotéza investičného dlhu bude mať asi niečo do seba, lebo napríklad na str. 97 výročnej správy E.ON za rok 2019 je porovnanie priemerného výpadku dodávky elektrickej energie v minútach za rok na jedného zákazníka. Kým v Nemecku je to u plánovaných a neplánovaných výpadkov spolu 29 minút, na Slovensku je to 183. Asi väčšiu výpovednú hodnotu má údaj, že plánované výpadky v Nemecku sú 10 minút za rok, vo Švédsku 28 minút a na Slovensku 87, v Maďarsku 120 a v Čechách 200, oproti roku 2018 je to všeobecne zlepšenie. Tu treba jednoznačne E.ON pochváliť, lebo zjavne systematická a dlhodobá práca prináša v Nemecku výsledky a bodaj by sa to podarilo aj u nás. Ale tento úspech má aj svoju cenu a treba povedať rovno, že slovenské platy neumožňujú slovenským domácnostiam túto cenu zaplatiť a preto aj miera investícií, ktorá sa bude prenášať  do cien za distribúciu musí byť rozumne dávkovaná. 

Využiť či nevyužiť predkupné právo? Môj názor - áno, jednoznačne využiť, ale ...!

Tu položím tú istú otázku, čo som kládol na poradách vedenia spoločnosti: "Prečo tvrdíme, že sú nevýhodné projekty, ktoré úspešne a zo ziskom realizujú iné spoločnosti?" Teda prioritne sa v prípade predkupného práva a možnosti využiť ho pýtajme, či je VSE Holding a.s. dobrý a funkčný projekt. Zjavne áno, keď ho chce E.ON do svojho portfólia. Teda ak máme možnosť prevziať ho pod kontrolu, nemali by sme váhať. Môžeme dosiahnuť lepšie hospodárske výsledky ako E.ON alebo predtým RWE? Samozrejme že áno, lebo z mojich skúseností vo veľkej zahraničnej firme a aj z pozorovania iných nadnárodných spoločností je zrejmé, že reálne dosahované zisky sú omnoho vyššie, lebo peniaze sa z regulovaných firiem vyťahujú rôznymi cestami - technická pomoc, zdieľané služby, centralizované služby, centrálne nákupy, pôžičky od materských spoločností ...... Teda aj s ohľadom na strategický význam distribučnej sústavy - jednoznačne áno, bolo treba využiť predkupné právo. Ovšem druhým dychom dodávam, že iba za predpokladu, že sa reálne vie zabezpečiť odborné, kvalitné a efektívne riadenie týchto spoločnosti.

Ministrom naznačená možná kúpa Malženíc je pokus o zníženie odporu verejnosti, ale poukazuje na stav jeho mysle . vzdáva sa niečoho, čo zjavne funguje a zarába (VSE Holding) a ide kúpiť niečo (PPC Malženice), s čím mala a ešte stále má nadnárodná a bezpochyby kompetentná firma problémy.

Malženice sú energetický projekt, nad ktorého zmyslom a a cieľmi investorov sa zamýšľali všetci, čo robili v tom čase v energetike a pokúšali sa nájsť nejaké rácio. Všeobecne sa vie, že paroplynový cyklus je najlepší biznis tam, kde sa dá predať aj teplo. Na správnom mieste postavený paroplynový cyklus je napríklad ten dodávajúci teplo Bratislavskej tepárenskej. Malženice sú uprostred polí a takmer polovica energie zo spáleného plynu ide cez chladiace zariadenia do neba spolu s časťou vody odobratej z Dudváhu. Ak podľa medializovaných informácií 430 miliónová investícia prináša ročný zisk 2,7 milióna EUR, teda máme mieru jednoduchej návratnosti investície na úrovni 160 rokov, treba si položiť otázku, či ZSE a.s., ktorá je v súčasnosti 100% vlastníkom Malženíc ich bude predávať so stratou, aby nový majiteľ videl ekonomický zmysel kúpy. Malženice tak, ako dnes fungujú skôr zhoršujú uhlíkovú stopu našej energetiky a dnes ich chápem skôr ako pokus o riešenie problému E.ON s dekarbonizačnou politikou Nemecka ako riešenie problému slovenskej energetiky. Už dnes boli prenesené dôsledky tejto, podľa môjho názoru, zlej investície na ZSE a.s., v ktorej je 51% akcionárom Slovenská republika. Vo Výročnej správe E.ON za rok 2019 sa na str.137 o tom píše:

E.ON Elektrárne

On July 26, 2018, E.ON sold its interest in E.ON Elektrárne s.r.o. to Západoslovenská energetika a.s. (ZSE). The parties agreed not to disclose the sale price. The transaction also resulted in the repayment of shareholder loans. ZSE is owned by the Slovak state (51 percent) and the E.ON Group (49 percent). The assets of E.ON Elektrárne s.r.o. primarily include the Malženice gas and steam power plant. The transaction was closed on August 15, 2018. 

Zvýraznená a podčiarknutá zmienka o splatení či preplatení akcionárových dlhov je vo svetle výročných správ ZSE za rok 2018 a 2019 výzvou k hľadaniu toho ako to vlastne zúčtovali. Podľa údajov z www.finstat.sk a z výročných správ ZSE a.s za rok 2018 a 2019 sa dá vyčítať, že konsolidovaná účtovná hodnota majetku ZSE Elektrárne (predtým E.ON Elektrárne) bola cca 35 mil. EUR, samotné ZSE Elektrárne s.r.o vykazujú základné imanie 406 miliónov EUR a neuhradenú stratu z minulých rokov - 424,5 milińa EUR. Nie som špecialista na účtovanie, ale keďže som vo výročnej správe ZSE a.s. márne hľadal, ako je to s kúpou Malženíc ale som zaznamenal v roku 2018 navýšenie objemu vydaných dlhpisov o 315 miliónov a súčasne sa v správe E.ON nikde nepíše, že by predávali nejaký majetok (napríklad projekt Malženice) s veľkou stratou aj keď pán Žiga podľa správy TASR z 5.12.2018 ešte ako minister povedal: "Myslím si, že takýto veľký zdroj, ktorý na Slovensku máme, by nemal byť ani demontovaný a ani by nemal prejsť do vlastníctva inej štruktúry, na ktorú nemáme dosah, pretože výstavba takéhoto zdroja stojí niekoľko stoviek miliónov eur a my sme ho kúpili niekoľkonásobne lacnejšie," tak asi tu niekde v takýchto položkách bude riešenie účtovného problému. Podľa dostupných informácií bol totiž tento projekt založený na hypotéze o cene elektriny a vývoji trhu s emisnými povoleniami a spôsobe ich prideľovania. Zakonzervovaný bol v roku 2013, lebo hypotézy sa nenaplnili. Je teda zjavne vysoko citlivý dokonca na politické rozhodnutia. Na to, aby tento projekt dostal aj ekologický a nielen ekonomický zmysel, a bol dlhodobo udržateľný treba podľa môjho názoru využiť z neho teplo, na čo treba ďalšie investície, ale keď by sa ho E.ON týmto spôsobom podarilo dotvoriť, tak ho určite predávať nebude.

Zdroje údajov:

Výročné správy zverejnené na webových stránkach menovaných podnikateľských subjektov a na stránke www.finstat.sk. Pre prehľadnosť sú údaje zaokrúhľované.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Flegr: Slovensko má ešte šancu druhú vlnu zvrátiť

Rozhovor s biológom a parazitológom, profesorom Jaroslavom Flegrom.

Minúta po minúte: Opäť odhalili rekordný počet prípadov, pribudlo aj ďalšie úmrtie

Slovensko eviduje celkovo 8 600 prípadov nákazy koronavírusom.


Už ste čítali?