Výbuch v Prešove by mal konečne zobudiť kompetentných

Autor: Jozef Legény | 7.12.2019 o 4:31 | (upravené 7.12.2019 o 5:22) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  16193x

Výbuch plynu v panelovom dome v Prešove je varovnou ukážkou toho, čo sa môže stať, keď sa obchádzajú predpisy. Takýto obraz apokalypsy má potenciál repríz pri zlyhaní domových kotolní v domoch odpojených od centrálnych kotolní.

Počas mojej práce v u dodávateľa tepla z centrálnych zdrojov som sa stretol s plánovanými kotolňami v priestoroch bývalých kočíkarní a dokonca až v druhom podzemnom podlaží bývalého krytu civilnej obrany. Keď som riešil stanoviská pre stavebné povolenie zo strany dodávateľa tepla z centrálnych zdrojov systematicky som upozorňoval na skutočnosť, že sú umiestňované do priestorov, ktoré nie sú upravené z hľadiska zabezpečenia stavby pred deštrukciou prípadným výbuchom, teda nemajú tzv. výbuchovú stenu.

Účelom výbuchovej steny je usmerniť energiu prípadného výbuchu tak, aby nedošlo k ohrozeniu bytov nad kotolňou a zabezpečiť, aby nedošlo k deštrukcii stavby.

Charakter deštrukcie stavby bytového domu v Prešove poukazuje na to, že plyn pred výbuchom vyplnil tzv. stupačky a pravdepodobne aj schodiská. Keďže je ľahší ako vzduch hromadil sa v horných priestoroch budovy, kde dosiahol dostatočnú koncentráciu aby sa mohol vznietiť. To vysvetľuje aj to, prečo horeli horné poschodia a nie dolné. Miesto iniciácie výbuchu naznačuje dno lievika v hornej časti stavby. Na snímke č. 89 fotogalérie  zverejnenej v denníku Nový čas vidno, že v dome je domová kotolňa zrejme nahrádzajúca pripojenie na CZT, lebo plechový komín z kotolne je pripevnený na stavbe. Lievik horenia i výbuchu je najhlbší práve na tejto strane stavby. 

Poviete si, podľa doterajších správ, že tu nebola príčinou kotolňa, ale s najvyššou pravdepodobnosťou zlyhanie pri prácach na potrubí. Ale o to ide. Kotolňa môže mať hlásiče úniku plynu, ale vždy je tu ľudský faktor a ľudská lenivosť, lajdáctvo a chamtivosť. Aj preto som mal do činenia s projektom kotolne, ktorý spravil syn vlastníka oprávnenia a opečiatkoval ho otcovou pečiatkou, pričom na žiadosť objednávateľa vyhádzal z projektu bezpečnostné prvky, aby bol projekt lacnejší. Preto som sa stretol s kotolňou bez stavebného povolenia pripojenou a uvedenou do prevádzky. Preto som v žiadnom projekte ani v 12 poschodových bytových domoch nenašiel žiadny projekt stavebných úprav priestoru kotolne tak, aby tam vznikla už spomínaná výbuchová stena. Takže, ako som napísal v jednom svojom článku v odborných časopisoch, všetci sa budú vytešovať z lacného tepla z individuánej kotolne (ktoré mimochodom nie je až také lacné) len do prvého poriadneho výbuchu. A otázka číslo dve znie, koľko takýchto zbytočných individuálnych kotolní musí vybuchnúť aby našli stavebné úrady odvahu a zastavili deštrukciu centrálnych systémov zásobovania tepla. Od roku 1991 do roku 2011 sa od centrálnych systémov zásobovania tepla odpojilo 100 000 bytov, teda cca 15%, presne o toľko by mohla byť nižšia cena tepla z CZT, keby tam zostali pripojené. Stalo sa to vďaka tomu, že stavebné úrady v záujme politických ambícií starostov a primátorov tieto odpájania povolili, lebo ak si mali vybrať medzi naštvaním tých čo sa chceli odpojiť a perspektívou, že budú za nich hlasovať, ak im odpojenie povolia, tak volili barter "hlasy za odpojenie". Tí čo zostávali pripojení si samozrejme tento fakt neuvedomovali, len badali akceleráciu zdražovania a začínali uvažovať o odpojení. V Rumunsku skolabovalo už niekoľko mestských centrálnych systémov, v čase môjho pôsobenia v teplárenstve bol takýto príklad zlyhania CZT v Starej Ľubovni, kde dokonca povolili odpájanie i jednotlivých bytov. Na druhej strane musím skonštatovať, že novela zákona o tepelnej energetike, ktorá spravila z teplárov účastníkov konania nie je tiež kóšer, lebo správne má byť otázka riešená v záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie. Na území, kde je možné pripojenie k systému zásobovania teplom z centrálneho zdroja, nemá čo hľadať samostatná kotolňa. Uznávam tiež, že to by URSO musel tiež výrazne zmeniť svoj prístup k regulácii a zamerať sa aj na takú otázku ako je udržateľnosť sieťových odvetví. Dnes sieťové odvetvia žijú z podstaty a vytvárajú investičný dlh, ktorý po úteku zahraničných investorov (keď vydolujú zisky a už sa nebudú dať opravy odkladať a kamuflovať) zostanú na občanoch Slovenska. Očakávam, že na rozdiel od aktuálne schválenej koncepcie zásobovania teplom v Bratislave, ktorá nie je v zmysle územného plánovania dokumentom o environmentálne prijateľnom rozvoji zásobovania teplom ale teplárenskou cochcárňou (výraz môjho českého kolegu označujúcou stav, keda "každej dělá co chce"), sa iné samosprávy a neskôr i bratislavské spamätajú a zastavia výstavbu individuálnych kotolní ktoré sú v takom stave ako sa robia tikajúcimi bombami pod podlahami obyvateľov týchto domov. Samozrejme bude treba vyriešiť i samostatné kotolne, ktoré vznikli odpojením a plánovite ich zlikvidovať a opäť budovy pripojiť k CZT. Ak v Kodani na základe uznesenia mestského zastupiteľstva sa museli všetci pripojiť k CZT bez výnimky vrátane kráľovského paláca, prečo by to nešlo aj v tejto krajine.

Nota bene: Samostatnou kapitolou problému sú plynové potrubia rozvodnej siete. Pri súčasných tempách obnovy by boli vymenené za nové za 300 rokov, pričom oficiálna životnosť potrubí je 30-80 rokov podľa materiálu. Tomuto som sa tiež venoval v odborných článkoch. Investičný dlh v tejto oblasti som odhadoval na 2-3 miliardy EUR. Tomuto by sa mal venovať pán Jahnátek a ďalší zodpovední.

Pre ilustráciu prikladám tabuľky z mojej prezentácie pre vypočutie kandidátov na predsedu URSO ilustrujúce vyššie uvedené skutočnosti. Zdrojom pre plynárenstvo sú výročné správy SPP a pre teplárenstvo údaje zo sčítaní domov a bytov v príslušných rokoch, štatistické ročenky SR a vlastné výpočty.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?