Jednooký kráľ Jahnátek sa vydá na výpravu za regulačným bozónom

Autor: Jozef Legény | 24.7.2017 o 10:32 | Karma článku: 3,79 | Prečítané:  346x

"Nad všetkými vyčnieval o štyri konské dĺžky" (R.Fico, predseda vlády SR)   "Hodnotiaca komisia mala včera k dispozícii iba 4 kandidátov, kde pán Jahnátek pôsobil ako jednooký medzi slepými."  (K.Galek, poslanec SaS). 

Dnes, v pondelok by mala vláda schváliť nomináciu pána profesora Jahnátka za predsedu URSO. Bez ohľadu na to, čo sa napísalo a najmä neoddiskutovalo v médiách, pán Jahnátek, aj keď to tak možno nevyzerá, ide do boja aj s uznaním jednoznačnej kvality v porovnaní s ostatnými kandidátmi nielen zo strany predsedu vlády, ale aj zo strany energetického guru strany SaS poslanca Galeka. Jednooký medzi slepými je vždy kráľ a vedie slepých k cieľu. Ja sa rozhodne nepovažujem slepého a rozhodne nie v energetike, ale keď pán Galek vo svojej politickej neohrabanosti a obmedzených vyjadrovacích schopnostiach nenašiel iný spôsob uznania kvalít pána Jahnátka, tak sa musím nad mne prisúdenú slepotu povzniesť. Slušné správanie sa voči voličom aj nevoličom strany SaS, pokiaľ ide o stiahnutie pozornosti médií na vlastnú sebazbožstenú osobu poslanca nie je rozhodne silnou stránkou SaS, ale dá sa to prežiť.

Názov článku som nezvolil náhodne. Na dostihoch sa vyhráva o štyri konské dĺžky (pán Fico je amatérsky futbalista a na dostihy zrejme nechodí, tak je jeho omyl, že sa nejedná o výšku ale o vzdialenosť pochopiteľný) a sú to jazdci, ktorí vedú kone. Teda pán Jahnátek je tým jazdcom, čo vyhral o štyri konské dĺžky a keďže je jednooký kráľ medzi slepými, nič iné ako obraz kráľa na koni mi nenapadol.

Čo je regulačný bozón?

Zmyslom regulácie by malo byť stráženie monopolného odvetvia pred rizikom zneužívania monopolného postavenia, ktoré môže mať formu neprimeraných nákladov, neprimeraných ziskov a čo je najpodstatnejšie stratu motivácie k inovaciám a zlepšovaniu sa. V našej energetike a vodárenstvo bolo za posledných 28 rokov spáchaných niekoľko ťažkých dedičných hriechov, ktoré raz museli vyplávať na povrch. Ako prvý začali hrešiť plynári, keď za Duckého éry viac ako strojnásobili rozľahlosť siete a výsledkom 200% nárastu siete a aj prevádzkových nákladov na sieť bol znížený odbyt plynu. Vodárenské bakchanálie sú spojené s príchodom fondov ISPA a Kohézneho fondu. Keď som upozorňoval autorov projektov, že v každom mieste realizácie projektu podľa tabuliek Cost-Benefit Analýz projektov vypuká populačná explózia (preto aby "to vyšlo") a napríklad kvôli 27 obyvateľom je ťahaných 4,5 km výtlačnej kanalizácie a upozorňoval som že prevádzkové náklady z fondov hradené nebudú, bolo to volanie na ľudoprázdnej púšti. V roku 2006, keď som začal pôsobiť v teplárenstve boli už vykonané zásadné zmeny, ktoré zákonite budú viesť v budúcnosti k jeho obmedzeniu sa na niekoľko lokalít. Už vtedy bolo odpojených viac ako 80 000 bytov, dnes sa toto číslo môže pohybovať na úrovny 100-110 tisíc, teda viac ako 15% pôvodného počtu. Pre školy, terciárnu sféru štatistika neexistuje, ale bude to niečo podobné.Kogeneračné zdroje skrachovaných priemyselných podnikov boli vo väčšine prípadov nahradené plynovými kotolňami. Boli to práve starostovia a priimátori miest, ktorí si často z tepelného hospodárstva spravili dojnú kravu na financovanie ľúbivých akcií zvyšujúcich ich volebné preferencie a ktorí potom vydrancované tepelné hospodárstva odovzdávali do súkromných rúk. Dielo dokonali eurofondy a štiepkové kotle, ktoré spôsobili, že nám miznú lesy a dvíhajú sa ceny palivového dreva aj na dedinách, pre ktoré by malo byť prirodzeným a lacným zdrojom pre získavanie tepla. Opäť su to nezmyselné a zle umiestnené investície, ktoré tlačia ceny hore. Elektroenergetika je skutočnou korunou tomuto marazmu. URSO sa nastavenáním neoddôvodnene vysokých výkupných cien podarilo vyvolať zlatú OZE horúčku, kde zopár ľudí neskutočne zbohatlo ale doplatili na to všetci spotrebitelia elektriny. Podpora uhlia je typ nákladového dedičného hriechu. Skrátka máme vodárenstvo a energetiku, ktorá je predimenzovaná a náklady na ich udržanie v chode výrazne presahujú náklady obvyklé v iných, dobre reguovaných krajinách. Ak vychádzame z normálneho predpokladu, že náklady by mal zaplatiť spotrebiteľ, tak znížiť cenu okrem dotácie môže len zázrak - regulačný bozón.

Regulačný bozón je častica, ktorá ak sa pridá k nákladom pri prechode schvaľovacím konaním na URSO, tak sa náklady zrazu zmenšia tak, že ceny zostávajú stabilné alebo klesajú.  Keď sa potom generátor regulačného bozónu  vloží do systému úhrady faktúr zo strany klientov u dodávateľov energií a vodárenských spoločností, pôsobí tak, že vplyvom nízkych cien nedostatočné úhrady od klientov multiplikuje tak, že náklady sú plne pokryté a zostáva dosť priestoru pre regulačný zisk. Ak sa regulačný bozón podarí nájsť, tak budeme mať určite prvého nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu a všetky doterajšie ekonomické teórie aj prax stratia zmysel.

Čo nahradí zlyhanú reguláciu pomocou distribučných koeficientov a niekedy aj bulharských konštánt?

Pán Holjenčík zlyhal, lebo vyčerpal nápady na rôzne distribučné koeficienty, ktorými sa pokúšal rozdeliť náklady a tým ovplyvniť ceny pre jednotlivé kategórie tak, aby všeobecná nespokojnosť s cenami mala čo najmenší politický dopad.Fixná platba za ističe a priemer vodovodnej prípojky by dokonca mala svoje racionálne jadro, ak by bola naviazaná na charakteristiku spotreby príslušného zákazníka. Bol by to vcelku racionálny prístup v situácii, keď sú zo systémov obsluhovaní zákazníci, ktorí do nich nemali byť nikdy pripojení a chceme ich ekonomickými nástrojmi prinútiť, aby si zvolili ekonomicky racionálnu (z ich pohľadu a súčasne z pohľadu záujmov zákazníkov systému ako celku) alternatívu uspokojenia svojich energetických potrieb. Ide teda o ústup od tzv. platby za systém na princípe "poštovej známky" Navrhované vyhlášky pre rok 2018 prax hľadania a pridávania nových koeficientov zachovali. Bude zaujímavé sedovať, či konečne exploduje aj systém zakrývanie skutočných cien v teplárenstve, kde sa naposledy vložili voluntaristicky koeficient dennostupňov, aby predĺžili krivku stabilných cien aspoň z pohľadu schvaľovaných rozhodnutí.URSO o cenách.

Na neochotu priznať problém poukazuje aj slovenský prístup k riešeniu energetickej efektívnosti. V roku 2013 sa mi v rámci diskusie o implementácii smernice o energetickej efektívnosti podarilo presadiť vystúpenie odborníčky EFIEES  ktorá sa zaoberala reguláciou v EÚ na MH SR,. C.Perrodain odhadovala, že pre splnene cieľov energetickej efektívnosti bude treba do roku 2020 v SR v priemere zvýšiť ceny energií o 13,2%. Ale napríklad pre uhlie by to malo byť o 56%, plyn 28%, teplo13,4%, pod priemerom boli elektrina 7%, vykurovacia nafta 11%, pohonné hmoty v doprave 8%. Tieto údaje hovoria súčasne o miere vnútornej slovenskej cenovej deformácie energetickécho trhu. Pre uhlie boli už v tom čase ceny politicky stlačené pod reálnu trhovú cenu, preto potrebovali výraznejšie zdraženie. V mene toho, aby nemohlo dôjsť k prirodzenému zdražovaniu sa rozhodlo, že Slovensko uprednostní pre riešení energetickej efektívnosti tzv. politické opatrenia. V roku 2018 však bude hodnotenie dosiahnutého pokroku. Keďže sa ciele takmer s istotou neplnia, nad energetickým sektorom sa vznáša Damoklov meč  zavedenia opatrení, ktoré ho budú nútiť v kratšej dobe k vyššiemu tempu úspor, teda k výraznejšej akcelerácii nákladov. To bude skúška charakterov v energetike i na URSO, o vláde nehovoriac.

Zdá sa že kráľ Jahnátek pre svoju misiu pre hľadanie regulačného bozónu miesto koňa mal vziať na cestu odmínovací komplex Božena.

Energetike a vodárenstvo potrebuje v prvom rade odvahu pozrieť sa pravde do očí a poznanie vlastníkov a manažérov v energetike, že reálna trhová súťaž pomáha všetkým a je základom trvalého rastu

Dnes sú pravidlá regulácie súhrnom partikulárnych záujmov premietnutých do zákonov a stratégií. Stratégia pre malé OZE zdroje vznikla na podnet konkrétneho človeka a s podporou konkrétneho člena vlády. Sám som vcelku úspešne presadil do vyhlášok a legislatívy zopár vecí, dokonca i do programového vyhlásenia jednej vlády. Vždy som sa snažil, aby som sa držal v medziach zásady "pomôž, ale nepoškoď iných". Keď som sa v predsedníctve SZVT postavil proti presadzovaniu zmeny zákona za úplatu, tak sa ma nik nezastal, dokonca ani vlastný nadriadený. Ak sa úplata na slovensku rozpíše obrazne na "kávu a chlebíčky" skutok sa nestal, čo potvrdilo aj vyšetrovanie. Odišiel som, lebo si myslím, že presadzovanie záujmov v demokratickej spoločnosti sa má viesť v otvorenom dialógu, Ak sa to nepodarilo zdola, zdalo sa, že aj zhora by mohla viesť k tomu cesta..Dnes je jasné, že ten čas, keď to pochopia akcionári politických strán a vlastníci tejto republiky, ešte neprišiel.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Vláda chystá masové zneplatnenie e-podpisov, dotkne sa 300-tisíc ľudí

Už aj Pellegrini pripustil, že bude treba plošne zrušiť vydané e-podpisy. Rozhodnutie zatiaľ nepadlo.

DOMOV

Bžán považuje odmenu v spore o Gabčíkovo za férovú

Pôvodná 11-percentná odmena bola podľa neho výsledkom súťaže.


Už ste čítali?