Kto osvetlí tmavé zákutia súťaže o verejné osvetlenie v Bratislave? (I.diel )

Autor: Jozef Legény | 15.6.2017 o 17:32 | (upravené 16.6.2017 o 9:28) Karma článku: 10,09 | Prečítané:  6524x

Od vyhlásenia verejnej súťaže na "Zabezpečenie verejného osvetlenia Bratislave" už uplynulo 16 dní. S perspektívou, že do predloženia ponúk zostáva 25 dní, už môžeme začať bilancovať a hodnotiť.

Zatiaľ asi žiadni záujemcovia na obzore, čaká sa na zverejnenie auditu

Hoci od vyhlásenia súťaže uplynulo už 16 dní, zatiaľ sa na webe UVO v zákazke na osvetlenie neobjavilo žiadne vysvetlenie súťažných podkladov. Pri tak rozsiahlej súťaži s takým množstvom parametrov je to jednoznačným príznakom toho, že záujem o súťaž je nulový. Všeobecné očakávanie sektoru služieb osvetlenia teda je, že to vyhrá doterajší prevádzkovateľ buď sám alebo v spojení s nejakou firmou. Dodnes t.j. 15.6.2017 nebol totiž zverejnený audit verejného osvetlenia, ktorý ak bol vykonaný s náležitou odbornou starostivosťou, je jediný dokument, ktorý môže prípadným záujemcom dať dostatočné informácie o predmete verejného obstarávania a umožniť im stanoviť reálnu ceny poskytovanej služby, s ktorou môžu ísť do súťaže. Ak aj by tento audit bol zverejnený, zostávajúcich 25 dní nepostačuje na dôkladné zhodnotenie situácie. Ak teda nedôjde k významnému predĺženiu doby na predkladanie ponúk, súťaž bude odsúdená na samosúťaženie jedného záujemcu.  Môžme sa teda zrejme tešiť na opakovanie špecificky slovenskej formy verejnej súťaže - "Samosúťaž - prekonaj sám seba a nepreháňaj to". Mimochodom, zrejme aj Úrad pre verejné obstarávanie by sa mal nad tým zamyslieť a zapracovať pravidlá pre samosúťaženie aj do zákona o verejnom obstarávaní napríklad formou regulácie zisku pri takýchto súťažiach. Uvedomujem si, že je to scestné, ale v absurdnej krajine, kde aj verejné obstarávanie je súčasťou inštitucionalizovaného systému priživovania sa na verejných zdrojoch, môžu byť aj na pohľad scestné myšlienky riešeniami. Túto časť treba hádam ukončiť želaním, že zostáva dúfať, že čakanie na zverejnenie auditu nie je remake Beckettovho  Čakania Na Godota. 

Prečo sa nik nepýta na zjavné rozpory v medzi cieľom a podmienkami súťaže?

Súťažné podklady deklarujú ambíciu prispieť k úsporám emisií CO2 znížením energetickej spotreby sústavy osvetlenia, no z mne neznámych príčin veľkosť úspory energie nie je súťažným parametrom. A čo je najhoršie, v rozpore s očakávaním súčasťou odplaty za poskytnuté služby je aj platba za usporenú energiu. Platba za energie má dve časti - jednou je logicky platba za spotrebovanú energiu. Je to absolútne oprávnená požiadavka . Ale potom je tu platba ktorá sa vypočítava na základe rozdielu medzi tzv. referenčnou spotrebou (čo by mala byť podľa všetkého súčasná skutočná spotreba, napríklad v roku 2017) a skutočnou spotrebou - fyzicky sa jedná o úsporu energie. Túto platbu bez zdôvodnenia premenoval obstarávateľ - mesto Bratislava na  "Cena modernizácie Sústavy verejného osvetlenia" a rozhodol, že ju bude platiť prevádzkovateľovi sústavy. Vzhľadom na to, že ide takmer o polovicu z pôvodnej spotreby energií a teda pôvodnej platby za energie, je to veľmi zaujímavé rozhodnutie. Za dvadsať rokov do predstavuje odhadom okolo 20 miliónov EUR. Z praktického hľadiska je to, ako keby ste so zmrzlinárom uzavreli dohodu, že mu dvadsať rokov budete platiť miesto jedného kopčeka zmrzliny dva, hoci Vám bude dávať iba jeden a ten zvyšok platby by ste nazvali ako poplatok za možnosť kupovať si zmzlinu.

V normálnych súťažiach, ktoré nevyvolávajú žiadne pochybnosti sa súťaží o veľkosť úspory energie a o to, akú časť z tejto úspory si ponechá dodávateľ služieb úspory energie. Obvykle je to tak, že napríklad garantovaná úspora ide celá obstarávateľovi a ak sa usporí viac delia si obstarávateľ a dodávateľ výnos uspory na polovicu. Je možné aj taký model, že z úspor sa financujú investície ktoré sú predpokladom úspor, ale v tejto súťaži takýto prvok chýba, lebo ďalšími dvomi súťažnými parametrami sú cena obnovy verejného osvetlenia a cena za prevádzku a údržbu verejného osvetlenia, tieto nákladové položky sú teda poskytovateľovi služieb už uhradené. Zjavne je teda na mieste otázka: Prečo by hlavné mesto Bratislava malo platiť za energiu, ktorú nespotrebuje? 

Z čoho vlastne vychádzajú súťažné podklady?

Všetci aktéri sa odvolávajú pri otázke dôveryhodnosti a správnosti súťažných podkladov na audit. Ak mi niečo v údajoch chýba, tak je to historická spotreba elektrickej energie za posledných aspoň 5 rokov a trochu podrobnejší rozpis nákladových položiek prevádzky a údržby verejného osvetlenia. Z tej sa pri poznaní vlastností a výkonových charakteristík dá odvodiť charakter prostredia a jeho zmien. V sústave, ktorá je riadená na základe napríklad parametra intenzity osvetlenia nie je jedno, či na ulici, ktorú osvetľujem sú zhasnuté svetlá všetkých domov na okolí, alebo ide o Times square v New Yorku, kde je vďaka reklamám vidno ako za bieleho dňa pomaly aj bez osvetlenia. Asi na tom bude záležať, lebo ak sa aj v súťažných podkladoch uvádza predpokladaný príkon sústavy verejného osvetlenia 5,11 MW, predpokladaný odberový diagram pre rok 2017, keď mesto Bratislava obstarávalo dodávku elektrickej energie  pre osvetlenie, predpokladá znižovanie spotreby elektrickej energie (a zrejme aj výkonu) a 21. decembra 2017 v čase najdlhšej noci od 22.00 do 02.00 druhého dňa uvažuje o výkone na úrovni okolo 3,787-3,902 MW. Ak by sa súťažilo o to, kto najviac zníži spotrebu a súťažným parametrom by bol najnižší garantovaný príkon sústavy zaručujúci osvetlenie v zmysle noriem, bola by táto skutočnosť nepodstatná. Ak sa však od referenčnej spotreby odvíja platba, ktorej zmysel je nejasný a čím je referenčná úroveň vyššia tým je táto platba vyššia, je na mieste si položiť otázku, prečo referenčná úroveň zodpovedá nejakej historickej hodnote a nie reálnej nižšej hodnote.

Takto zverejnené historické hodnoty by splnili ešte aj inú úlohu. Na ich základe by sa dalo zhodnotiť, čo sa dialo v minulých rokoch a či finančné prostriedky mesta boli vynakladané účelne. Audit sa mal zaoberať aj touto otázkou a bolo by zaujímavé zistíť, aká je veľkosť investičného dlhu, čo je tiež dosť podstatný údaj pre súťažiacich.

Kto osvetlí tmavé zákutia? Zdá sa, že súťažiaci to nebudú. Zostáva to teda len na konšeloch a zodpovedných činovníkoch mesta Prešporku. Aj UVO by možno mohol položiť nejakú otázku, ale tam sa asi venujú predovšetkým hľadaniu nového šéfa a na také drobnosti ako súťaže za viac ako sto miliónov EUR nemajú čas. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Vláda chystá masové zneplatnenie e-podpisov, dotkne sa 300-tisíc ľudí

Už aj Pellegrini pripustil, že bude treba plošne zrušiť vydané e-podpisy. Rozhodnutie zatiaľ nepadlo.

DOMOV

Bžán považuje odmenu v spore o Gabčíkovo za férovú

Pôvodná 11-percentná odmena bola podľa neho výsledkom súťaže.


Už ste čítali?